Možno ste už niekedy počuli o všadeprítomnej vývojovej poruche (TGD), ale nie je vám veľmi jasné, čo to je a ako to ovplyvňuje deti a ľudí, ktorí ním môžu trpieť. Táto porucha zahŕňa oneskorenie, v ktorom sa dieťa vyvíja, môže mať problémy so socializáciou, komunikáciou, môže sa zdráhať voči zmenám v zaužívaných postupoch a môže dokonca predstavovať opakované pohyby.
Autizmus je dnes najznámejšou PDD, ale nie je jedinou, ktorá v rámci tejto poruchy existuje. V rámci PDD nájdeme aj iné, ako napríklad Aspergerov syndróm alebo Rettov syndróm. Všetky zmeny vo vývoji dieťaťa budú mať špecifické prejavy je potrebné rozlišovať, aby bolo možné zistiť, akému typu poruchy alebo syndrómu osoba, ktorá trpí, čelí.
V súčasnosti sa PDD používa aj pri rozhovoroch o poruchách autistického spektra. Zmena názvu nastala v roku 2013, keď Americká psychiatrická asociácia preklasifikovala autistické poruchy, Aspergerov syndróm, detskú dezintegračnú poruchu a všadeprítomnú vývojovú poruchu nešpecifikovanú na poruchy autistického spektra. Zmena nastala preto, lebo koncepcia spektra predstavuje medicínsky presnejší spôsob diagnostiky detí s týmito typmi porúch.
Charakteristické znaky TGD
Deti s autistickým spektrom majú problémy so sociálnou komunikáciou a interakciami, často opakujú určité správanie, ale zvyčajne majú niektoré charakteristické znaky, ktoré by sa mali brať do úvahy:
- Malý alebo žiadny očný kontakt
- Ťažkosti s vyjadrovaním sa prostredníctvom jazyka
- Vysoký alebo príliš plochý hlas
- Ťažkosti s konverzáciou
- Malá kontrola emócií
- Opakované správanie
- Vyššia ako priemerná mentálna kapacita alebo problémy s kognitívnou retardáciou
- Selektívna pamäť
- Ťažkosti s jemnou motorikou a tukom
Deti s PDD si môžu hry opakovať ale zdá sa, že ich to nezaujíma, a prejavujú väčší záujem o časti hračky ako o samotnú hračku. Potrebujú veľmi výrazné postupy a neznášajú zmeny v nich. Je potrebné pamätať na to, že PDD je veľmi široká a že niektorí ľudia s diagnostikovanou časťou PDD môžu byť úplne nezávislí, keď dosiahnu dospelosť s dobrou prácou doma, v škole i v konkrétnych centrách. Iní majú naopak veľké ťažkosti.
Príčiny PDD
Vedci vedia, že genetika je jedným z rizikových faktorov. Stále však neexistuje jasná odpoveď na príčiny PDD. Neexistuje žiadny gén, ktorý by to spôsoboval, hoci tu môže byť zahrnutá aj genetika. Môže to byť viacrozmerná porucha, aj keď môže existovať viac pravdepodobností bez autozomálne recesívneho dedičstva alebo krehkého dedičstva spojeného s X.
Ďalšími príčinami môžu byť vírusové infekcie, ako je rubeola, toxoplazmóza alebo ovčie kiahne počas prvého trimestra tehotenstva, pretože môžu mať vplyv na plod počas jeho vývoja. Príčinou môžu byť aj komplikácie počas pôrodu, ako je ischéma, hyposa alebo intrakraniálne krvácanie.
Diagnóza a liečba
Aby mohla existovať diagnóza, budú musieť lekári dieťa pozorovať a pýtať sa rodičov na ich správanie. Neexistuje žiadny konkrétny test, ktorý by hovoril o tom, že dieťa skutočne má PDD.
Dôležité je čo najskôr zistiť, či má dieťa tento typ poruchy alebo inej poruchy, aby sme sa mu mohli čo najskôr venovať a ponúknuť mu zdroje potrebné na dosiahnutie jeho maximálneho potenciálu, berúc do úvahy jeho schopnosti. Čím skôr začnete so stimuláciou a budete pracovať s potrebnými osobnými a materiálnymi zdrojmi, tým lepšie.
V súčasnosti existujú lieky, ale aby dobre fungovali, musia sa kombinovať s terapiou, ktorá rozvíja socializáciu a ďalšie zručnosti potrebné na rast a spoznávanie vecí, ktoré vám v živote slúžia.
Život dieťaťa s PDD ho bude vnímať veľmi odlišne od toho, ako ho vnímate vy. Ich víťazstvá a výzvy sú dôležité, musíte však mať na pamäti osobnosť a záujmy dieťaťa a zároveň mu poskytnúť úplnú podporu. Deti ako TGD majú svoje vlastné výstrednosti a hoci existujú vlastnosti, ktoré pomáhajú pochopiť, čo sa s nimi stane, každé z nich je jedinečné a odlišné, musí sa o nich vedieť, že s nimi dokážu správne pracovať.